Osvienčim
KL Auschwitz-Birkenau
Tábor bol naplánovaný už v roku 1939. 21. februára 1940 ho inšpektorát KL uznal za vhodný a v apríli sa začala výstavba. Už začiatkom mája prišiel do Osvienčimu esesák Rudol Franz Höss, ktorý sa stal jeho veliteľom (Höss dostal roku 1942 od Hitlera Vojnový kríž za zásluhy I. triedy.) a v polovici júna prišiel do tábora prvý transport väzňov. Tábor mal do jari 1944 štatút zajateckého tábora, aj keď túto funkciu nikdy neplnil.
KL mal obdĺžnikový pôdorys a do konca vojny dosiahol rozlohy okolo 140 hektárov. Ohradený bol dvojitým ostnatým drôtom, pričom jedna „vrstva“ bola nabitá elektrickým prúdom.
Väzňov do táboru dopravovali vlakom. Do Osvienčimu chodili aj niekoľkokrát denne vlaky so šesťdesiatimi i viac vozňami. Boli to dobytčie vagóny a často bolo v jednom natlačených aj stopäťdesiat ľudí. Po príchode do tábora sa konali selekcie. Všetci vystúpili z vozňov a táboroví lekári ich triedili na dve veľké skupiny. Do jednej zaradili väzňov schopných pracovať a druhej skupine povedali, že idú na hygienickú očistu a zdravotnú prehliadku. Muži, ženy, deti, starci sa zoradili do päťstupov a po cestičke vysypanej popolom (ľudským popolom z krematórií) postupovali k obrovskej podzemnej miestnosti. Na tabuli bol nápis vo viacerých jazykoch: Kúpeľne a dezinfekčné priestory.
Všetci sa museli vyzliecť, dostali mydlo a číslo vešiaka, kde si nechali šaty a potom vstúpili do samotnej “kúpeľne”. Systém bol dokonale prepracovaný a navrhnutý tak, aby väzni až do poslednej chvíle nevedeli, čo sa s nimi vlastne bude diať.
Chvíľu sa čudovali nad nezvyčajným výzorom sprchárne a potom cez niekoľko otvorov v strope spadli dnu zelenofialové kryštáliky, vysypané z plechovky s nápisom Zyklon B. Za niekoľko minút sa všetci udusili. Vyznieva úplne cynicky, že cyklón B vysýpali do komôr ľudia, ktorí mali na oblekoch znak organizácie Červeného kríža.
Niekedy sa selekcie nekonali a celý vlak rovno skončil v plyne. Keď už v miestnosti nezostal nikto nažive, nahnali dnu väzňov Sonderkommanda, ktorých úlohou bolo odoberanie zlatých zubov a vlasov väzňov.
V Osvienčime boli štyri veľké plynové komory, každá s kapacitou dvetisíc, neskôr až tritisíc ľudí.
Prvá plynová komora začala fungovať v marci 1942. Postavená bola v jednej z pôvodných hospodárskych budov obce Brezinka. Druhá podobná plynová komora bola dostavaná v júni. Koncom roku 1942 sa začala stavba veľkej plynovej komory pre asi 2000 ľudí a krematória II, blízko mužskej časti tábora. Krematórium III bolo dokončené 26. júna 1942, krematórium II 31. marca 1943.
Celkový počet obetí Osvienčimu nie je presne známy, lebo sa nerobila vôbec žiadna evidencia ľudí, ktorí šli z výstupnej rampy priamo do plynových komôr. Na Norimberskom procese povedal Höss pri svojom svedectve celkom chladne číslo dva a pol milióna. Neskôr Adolf Eichmann v izraelskom väzení udáva počet štyri milióny. Toto číslo sa zdá pravdepodobnejšie, lebo k nemu nezávisle dospelo viacero ľudí a takto približne ho vyrátali aj väzni pracovnej časti tábora, ktorí žili v tábore dlhé roky a prežili.
=========================================
Prvé stavby, ktoré boli v tábore postavené boli tehlové domy. S ďalšími prichádzajúcimi transportmi sa ale tábor začal rýchlo rozrastať a vyvstala potreba postaviť ďalšie ubytovacie kapacity. Potreba ubytovania väzňov najprv viedla k využitiu konských maštalí a neskôr k výstavbe ďalších drevených stavieb. Drevené baraky boli stavané narýchlo, život v nich bol ťažký, v prípade chladnejšieho počasia medzerami medzi doskami prestupoval chlad, lete v nich bolo neznesiteľné teplo, pretože ich okná sa nedali otvoriť. Po okraji obytných blokov sa nachádzali „hygienické zariadenia“, ktoré pozostávali z latrín a umývariek.
Väzni v pracovných častiach KL Auschwitz zarábali miliardy mariek v neznesiteľných podmienkach pre veľké firmy typu IG Farben, Herman Göring Werke, Krupp AG, Siemens-Schuckert, Rheinmettall-Bossig, Union Werke a ďalšie. Nemci bohatli na smrti a otrockej práci miliónov ľudí. Osvienčim sa stal symbolom holokaustu a genocídy. 27.1.1945 bol tábor oslobodený 322. Streleckou divíziou. Našli už len 7600 živých.
