Dachau
KL Dachau
Jeden z najstarších nacistických koncentračných táborov. Leží zhruba 15 km severozápadne od Mníchova. Jeho zriadenie oznámil Heinrich Himmler 20. marca 1933, teda necelé dva mesiace po menovaní Hitlera za kanceára. O dva dni neskôr boli do Dachau privezení prví väzni, predovšetkým komunisti a sociálni demokrati.
V júni 1933 sa veliteľom tábora stal Theodor Eicke, ktorý v ňom zaviedol režim, ktorého podstatou bola sústavný teror väzňov a snaha o ich čo najdôkladnejšie poníženie. Eicke nechal tábor obohnať elektrickým plotom so strážnymi vežami. Dachau sa stalo zároveň „školou vraždenia“ pre príslušníkov SS. Eicke sa v roku 1934 stal inšpektorom všetkých koncentračných táborov a ním vyvinutý systém bol zavedený - s istými odchýlkami - tiež pre ostatné tábory.
V Dachau boli spočiatku väznení politický odporcovia režimu - predovšetkým komunisti, sociálni demokrati a odborári. Politickým väzňom sa podarilo obsadiť väčšinu významných pozícií vo väzenskej samospráve a udržať si po celú dobu existencie tábora - vďaka tomu mohli v mnohých prípadoch pomáhať ostatným väzňom. Neskôr k nim pribúdali ďalšie skupiny väzňov - svedkovia Jehovovi, Rómovia či homosexuáli. Pribúdali tiež židovskí väzni. Po krištáľovej noci bolo do Dachau zavlečených viac než 10 tisíc Židov z celého Nemecka. Boli prepustení až po niekoľkých týždňoch, keď sľúbili, že opustia Nemecko. Väčšina z nich po skúsenosti z koncentračného tábora skutočne radšej volila emigráciu.
Počas vojny pribúdali do Dachau najrôznejšie ďalšie skupiny väzňov z okupovaných zemí. Z Dachau sa stále viac stávalo miesto masového vraždenia. V októbri 1941 bolo napr. do tábora deportovaných a následne zastrelených niekoľko tisíc sovietských zajatcov. Od januára 1942 bola časť väzňov, tzv. „invalidov“, odvážaná na zámok Hartheim u Linzu, kde boli zavraždení plynom. Tiež v Dachau boli vedľa rozsiahleho krematória vybudovaná plynová komora, tá však nikdy nezačala slúžiť masovému vraždeniu. V tábore boli až do oslobodenia vykonávané popravy..
5. októbra 1942 vydal Himmler príkaz transportovať všetkých židovských väzňov z koncentračných táborov na nemeckom území. Všetci židovskí väzni boli z Dachau deportovaní do Osvienčimu. V zime 1942 začali lekári SS v tábore vykonávať na väzňoch bolestivé lekárske pokusy, ktoré často končili smrťou.
V roku 1942 bola vytvorená sieť pobočných táborov Dachau, ktorých väzni byli využívaní predovšetkým pre otrockú prácu pre nemecký zbrojný priemysel. V pobočných táboroch Dachau bolo väznených až 37 tisíc väzňov. V najväčšom komplexe pobočných táborov v Landsberg am Lech vznikali podzemné továrne, na ktorých budovaní boli deportovaní predovšetkým židovský väzni z táborov na východe. Na prelome rokov 1944 a 1945 tam vo vražedných podmienkach pracovalo zhruba 30 tisíc väzňov.
9. apríla 1945 bolo 30 tisíc väzňov tábora bez boja oslobodených jednotkami americkej armády.