Koncentračné tábory
Koncentračný tábor je miesto zadržiavania, obvykle bez rozhodnutia súdu, veľkého množstva osôb pokladaných pre vládu z rôznych dôvodov za nepohodlných.
Slúžiť môže rôznym cieľom: od miesta dočasnej izolácie osôb, o ktorých osude sa rozhodne neskôr, cez tábor nútenej práce teda, otrockej, až po miesto fyzickej likvidácie uskutočňovanej rôznymi metódami.
Pojem koncentračného tábora je široký: od typu obvyklého väzenia v forme barakov na oplotenom a stráženom území, po „továrne na smrť“ teda miesto koncentrácie ľudí pred ich úmyselnou záhubou v špeciálne preto skonštruovaných zariadeniach na zabíjanie (hlavne plynových komorách), a neskôr likvidácii tiel (krematórium).
Koncentračné tábory vo svojej základnej myšlienky vždy porušujú základné ľudské práva.
Vznik:
Prvé tábory vybudovali španielske úrady (1896) pre povstalcov na Kube, britské úrady (1899-1902) počas búrskych vojen pre „koncentráciu“ vidieckeho obyvateľstva nakloneného Búrom na ich lepšiu kontrolu, ako aj americké úrady (1900) na Filipínach. Masovo sa koncentračné tábory, z ktorých časť bola tiež vyhladzovacími tábormi, objavili v ZSSR už od začiatku existencie toho štátu (Gulag).
Verejne boli budované v hitlerovskom Nemecku od 30-tych rokov 20. storočia (v období druhej svetovej vojny tiež na území Poľska a iných okupovaných štátov), niesli názvy Konzentrationslager, v skratke KL. Veľká časť z nich bola vyhladzovacími tábormi, s čím sa pojem „koncentračný tábor“ najmä v Poľsku v značnej miere stotožnil. V období po druhej svetovej vojne v Poľsku existovali koncentračné tábory NKVD pre vojakov hnutia odporu, tábory práce pre protikomunistickú mládež a tiež osôb nemeckého alebo ukrajinského pôvodu, ktoré sú klasifikované ako koncentračné tábory.
KL v Nemecku
Už po 50 dňoch Hitlerovej nadvlády vznikol prvý koncentračný tábor: KL Dachau. V roku 1939 bolo v ríši už 6 táborov: Dachau, Sachsenhausen, Buchenwald, Flossenbürg, Mauthausen a ženský tábor Ravensbrück – spolu s 2500 väzňami. Zatiaľ to boli len trestné tábory pre nepohodlné osoby. Dozor vykonávali jednotky SS, neskôr známe ako Waffen-SS. Po vypuknutí vojny sa ich počet zvyšuje na 20 a počet väzňov stúpa. Okrem KL vznikajú aj pracovné, policajné a iné tábory ktorých bolo veľmi veľa – po vojne až okolo 2000. Vzniká aj nový typ táborov – pracovno-vyhladzovacie - Auschwitz, čiže Osvienčim.